"Podľa informácií Katedry železničnej dopravy Fakulty prevádzky a
ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ktorá je
členom AROS, sa uvažuje s výrazným poklesom podielu financií na
vzdelávanie," upozornila AROS v otvorenom liste. Asociácia apeluje
na to, aby sa univerzitám vrátila primárna vzdelávacia funkcia a reálna
spolupráca s praxou. "Inak budeme aj naďalej svedkami stále sa zvyšujúceho odlevu talentovaných študentov a budúcich odborníkov do zahraničia," obávajú sa železničiari.
Slovenskí ekonómovia odhadujú, že s odchádzajúcimi vysokoškolákmi
Slovensko stráca ročne približne šesť miliárd eur, ktoré by mohli byť
vynaložené na výchovu a vzdelávanie mladých odborníkov. Až polovica
slovenských vysokoškolákov a absolventov pritom vidí svoju budúcnosť v
zahraničí.
AROS spolu s APZD preto žiadajú, aby sa pri prideľovaní dotácií na
uskutočnenie študijných programov vo výraznej miere zohľadňovala
uplatniteľnosť absolventov vo vyštudovanom odbore a aby sa výraznejšie
brala do úvahy aj materiálna a technická náročnosť zabezpečenia štúdia.
Podiel financovania vedy na vysokých školách v ďalších rokoch porastie,
no utrpí pri tom financovanie vzdelávania. To v konečnom dôsledku podľa
AROS spôsobí ešte väčší nedostatok dopravných špecialistov na slovenskom
trhu.
"Je chvályhodné, že sa plánuje navýšenie financovania vedy a výskumu,
ale z hodnotenia rôznych oblastí pokrývajúcich vedu a výskum je zrejmé,
že sa financovanie presunulo iba do roviny financovania za publikácie,"
hovorí Patrik Benka, výkonný riaditeľ AROS. Podľa generálneho sekretára APZD Andreja Lasza je ich snahou to, "aby
nový systém financovania preferoval tie školy, ktorých absolventi si
nachádzajú uplatnenie vo vyštudovanom odbore na úkor tých, ktorých
absolventi končia na úradoch práce, prípadne na pracovných pozíciách,
ktoré si nevyžadujú vysokoškolské alebo univerzitné vzdelanie."